Na okraji - Prológ

Prológ


Vedel, že si po neho prídu. Ich príchod bol len otázkou času. Prvýkrát sa ukázali na pohrebe jeho matky. Neprejavili žiadnu úctu voči nej. Počas obradu celý čas sledovali jeho otca. Teraz, keď umrel aj ten, začali sledovať jeho. Mali na to svoje dôvody.
David nebol obyčajný. Nebol výnimočný ako Harry Potter, o ktorom čítaval v novinách. Nemal úžasné magické schopnosti, neovplýval žiadnym výnimočným talentom. Neporazil temného čarodeja ani nevynašiel desať spôsobov ako namiešať amortenciu. Napriek tomu ho na ministerstve sledovali od detstva. Ako celú jeho rodiny. Každý jej člen bol totiž vlkolakom. David nebol výnimkou. Hoci mnohí poprední výskumníci sa u Munga snažili dokázať, že lykantropia je podmienená iba veľmi malou dedičnosťou, práve rodina Scrawlovcoch ich teórie popierala. Od roku 1892, keď Davidov pra-pra-starý otec zahrdúsil počas splnu nejakú mukelku, boli všetci členovia rodiny evidovaní na Ministerstve mágie vždy s rovnakým prívlastkom v záznamoch – lykantropia. David to slovo z celej duše neznášal, neznášal svoje meno, neznášal tých úradníčkov z ministerstva, ktorí si mysleli, že môžu všetko. Pre nich bol iba položkou na zozname Oddelenia pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov.

„Vy musíte byť David Scrawl,“ ozvalo sa za ním.
„A vy musíte byť jeden zo Spencerových pätolizačov...“ posmešne odvrkol svojej návšteve. Otočil sa so zámerom, že dotyčnej osobe povie presne, čo si myslí o ministerstve a jeho praktikách. Chcel použiť čo najvyberanejší slovník, k akému sa schyľoval pri podobných príliežitostiach či pri potulkách po krčmách.
„Nemyslím, že som Spencerova pätolizačka. Na jeho oddelení som nová. Preložili ma z oddelenia aurorov, kde som bola osem rokov zástupkyňou vedúceho. Mimochodom, volám sa Samantha Harrisová...“
„Tak to ste museli byť veľmi sklamaná, keď vás degradovali,“ uškrnul sa na ňu a v očiach sa mu zablýskalo od potešenia, že našiel niečo, čím ju mohol ponížiť.
„Nedegradovali ma, preložili ma na základe odporúčaní Albusa Dumbledora.“
„Takže teraz zastupujete Spencera?“
„Nie, nezastupujem. Nemám žiadnu konkrétnu funkciu,“ odpovedala zvláštnym tónom, ktorý mu pripomenul jedného učiteľa elixírov. David hľadal spôsob ako sa jej zbaviť. Nemal čas sa zahadzovať s touto ženskou. Poriadne si ju prezrel. Mohla mať tak tridsať. Aspoň tak vyzerala, pokiaľ však hovorí pravdu a pri auroroch bola osem rokov, mala určite viac. Tá by sa tak Dumbledorovi hodila do profesorského zboru.
„Na Rokforte som učila jeden rok,“ odmenila ho úsmevom. Legilimencia – pekné. Nelegálne praktiky od Dumbledorovej stúpenkyne. „Obranu proti čiernej mágii. Prekliate miesto, možno preto som sa tak dlho nezdržala.“
„Ja som na Rokforte nevydržal ani rok,“ zazubil sa.
„Počula som, vraj vás po smrti matky otec z Rokfortu odhlásil. Dumbledore mi dopodrobna popísal situáciu...“
„Dumbledore vám mohol popísať akurát tak veľké...“
„Vyprosím si, aby ste sa v mojej prítomnosti vyjadrovali v spojitosti s profesorom Albusom Dumbledorom vulgárne!“
„Nebojte sa, vulgárne sa od dnešného dňa nebudem vyjadrovať len v spojitosti s Albusom Dumbledorom. Teraz prosím láskavo odíďte z môjho domu!“
„Ako si želáte, musím vám však pripomenúť, aby ste sa ukázali v mojej kancelárii v pondelok o desiatej.“
„To bude po splne!“ vyhŕkol.
„Ja viem,“ uškrnula sa a jej pohľad bol rovnako chladný ako tón hlasu, ktorý použila. Po splne si David nedokázal zaviazať ani šnúrky na topánkach a nieto už producírovať sa po Ministerstve mágie. A už vôbec nie producírovať sa pred touto babizňou.
„Čo si o sebe myslíte, ženská!“ skríkol.
„Ak sa nedostavíte v pondelok o desiatej do mojej pracovne budem musieť z toho vyvodiť isté dôsledky.“
„Poznám tie vaše dôsledky, týždenný pobyt v nádhernom tropickom prostredí zvanom aj Azkaban v spoločnosti príjemnej obsluhy - dementorov, po prepustení obmedzenie pohybu, konkrétne domáce väzenie a počas najbližšej premeny dvojnásobná dávka nejakej žbrdy, čo navaril istý Severus Snape!“
Pri mene profesora elixírov Harrisová až nadskočila. Hm, žeby nejaké tajomstvo z minulosti? Davidovi to bolo úplne jedno. A bolo mu jedno, že nejaký Snape vyrobil akúsi gebuzinu, ktorá pomáha vlkolakom počas premeny. Pokiaľ vedel nikomu ju nepodávali, len zopár vyvoleným, ktorých si určil Albus Dumbledore. Jeho si nevybrali náhodou. Bol vlkolakom od narodenia, čo sa stávalo málokomu. Ministerstvo ho pokladalo za nebezpečného. Plne si to uvedomovala aj tá Harrisová, nech už vyzerala akokoľvek. Otec ho však učil, aby nepodceňoval svojho nepriateľa. Nový „nepriateľ“ sa teraz prechádzal po jeho knižnici.
„Viem, že ma hádžete do jedného vreca so Spencerovými ľuďmi, ale ja sa držím istých zásad a nediskriminujem odlišných jedincov...“
Pri slovách „odlišný jedinec“ zavrčal. Harrisová sa strhla. Je to len žena, ktorú môže veľmi ľahko vystrašiť.
Pristúpil k nej odzadu, schytil ju za pás a prudko sa k nej pritlačil. Do ľavého ucha jej zasyčal: „ Neskúšajte na mňa tie ministerské triky, Harrisová, aby sa nestalo, že vás omylom uhryznem. Trebárs do vášho vznešeného krku...“
Cítil jej pach, ako vlkolak vnímal vôňu ľudí okolo seba oveľa intenzívnejšie. Aj vtedy, keď nebol premenený. Vďaka lepšiemu sluchu zasa počul, že jej srdce zrýchlilo svoj rytmus a cítil, ako sa tej kancelárskej husičke podlamujú od strachu kolená.
„S vlkolakmi sa nezahrávajte!“ pokračoval. „Prídem za vami do vašej kancelárie ráno o desiatej, ale nie v pondelok. V stredu si na mňa iste nájdete čas...“
Neodpovedala mu, tak ju zovrel ešte silnejšie.
„Nájdem,“ vydýchla prudko a keď ju pustil, všimol si, že sa jej do očí natlačili slzy. Rád sa hral so ženami. Páčilo sa mu, keď ich mohol desiť svojou vrodenou živočíšnosťou. Harrisovej musel ukázať, že on nie je obyčajný vlkolak na jej zozname, ktorého v prípade neposlúchnutia natrepe niekam do Azkabanu, či nadopuje nejakými elixírmi alebo omráči zaklínadlami.
„Rád som vás spoznal,“ s úsmevom ju vyprevádzal zo svojho domu. Harrisová sa nesmiala.
Vyzerala rozrušene. Tak takáto pipka hrala medzi aurormi dôležitú úlohu. Hm, určite ju tam pretlačil ten svätý Dumbledore a z kancelárie nevystrčila svoj rozmaznaný nos.
„Čoskoro sa uvidíme...“ konečne sa zmohla na slovo.
„Už čoskoro,“ pritakal jej. Tak sa zdá, že najbližších pár týždňov sa nudiť nebude.